Tragédia (ne)jedného kníhkupectva

Nebojte sa. Nepreplo mi a na knižky som rozhodne nezanevrel. No dokáže ma nahnevať, dokonca až uraziť, keď sa “niekto” ,na tak posvätnom mieste ako je kníhkupectvo, nevie správať k zákazníkom. Tu je moja dnešná skúsenosť.

Umierajúce kníhkupectvo, úvod do poviedky

Vydali sme sa s kamošom, že si chce pozrieť dáke tie knižky. Vstúpime dnu. Miestnosť krásna, priestranná. Tiahla sa až ďaleko dozadu. Veľkosť priestoru ešte umocňovalo to, že v ňom boli len tri dámy. Aspoň vtedy som si to o nich myslel.

ilustračné foto (zdroj)

“Dobrý deň” – pozdravím sa prvý, veď viem čo sa patrí. 

Tri grácie si len tak niečo zašomrú popod nos. Bolo to akože “dobrý…” a pokračujú v družnom rozhovore. Keď prejdeme dozadu jedna z nich sa oddelí a príde k nám. Teda pristúpi. Bez slova. Na nepríjemne blízku vzdialenosť. Prekríži ruky a zazerá. Nie pozerá, ale zazerá. Stále bez jediného slova. Je mi to nepríjemné, tak hovorím Švaňťovi:

“Idem ja dole, pozrieť si iné knižky”

Hľadal som niečo z mojej obľúbenej motivačnej literatúry, alebo knižky o podnikaní.

Všetko tam mali veľmi divne usporiadané. Vôbec som sa v tom nevyznal. Kniha O Jobsovi a vedľa nej…, ani neviem čo to bolo…

To už teta, ktorá nepozná osobný priestor, zišla aj s kamošom dole. Podľa mňa nevie rozprávať, ale za pokus to stojí:

“Prosím vás, mate knihy aj nejak logicky usporiadané, alebo len tak hala – bala?”

“Logicky…”

“a to?...”

Ticho.

Stále ticho.

Nič

Sekundu, dve.

Minútu.
Odpovede som sa nedočkal...

OK, j*bem na to. Od nej sa tej odpovede asi ani nikdy nedočkám. Škoda.

Zápletka

Dobre. Pozeráme si knižky náhodne. WOW konečne som natrafil na motivačno- podnikateľskú časť. Škoda, že ma pri tom skoro seklo, lebo taký bestseller a výborná knižka “4-hodinový pracovný týždeň” je na úplne spodnej polici. To im kto robil rozloženie? Hneď vedľa  “Muži nechcú iba sex” Kua nech mi nehovoria, že to majú logicky usporiadané! Len tak zo srandy sme ju otvorili. Bola riadne vtipná. Plná ironických výrokov slávnych ľudí o mužoch. Zaujal ma výrok:

“Zamilovaní muži sú ako zľavové kupóny, škoda ich je nevyužiť”

Na to si nemá teta, ktorá tak krásne pozerá na vás celý čas, spomenula, že jazyk má aj na rozprávanie: 

“Prepáčte, ale u nás sa nefotí!”

To fakt? Vyvalil som na ňu oči. Vyzerám snáď, že vám tu idem odfotiť celú knihu?

“Ďakujem za informáciu, ale dnes som tu naposledy”

Vyvrcholenie

Fotku som vymazal. Knižku vrátil, ale chcel som jej ženskú mutáciu, Ženy netúžia iba po topánkach. Túto si vezmem.

-       Teliatko na mňa len tupo pozeralo. Úprimne? Nič iné som od nej ani nečakal.

Tak som sa vydal smerom k pokladni.

“Môžem zaplatiť?”

“Jasné”

-       škoda, že som nevedel ktorej, lebo sa stále debatili…

Dá sa kartou?

Záleží na tom, koľko.

A koľko treba?

Koľko mate?

5,5

To je v pohode.

Kedy by to nešlo?

Iba nad 3 eurá!

Prečo?

Lebo su za to vysoké poplatky, teda rovnaké.

Aha, OK, a prečo to akože má zaujímať mňa?

Poďte prosím sem.

- Prečo ma potom najprv navlačovala na druhú stranu pokladne???

Dá sa platiť bezkontaktne?

Dá, ale nezoberie vám to platbu (TAK POTOM SA ASI NEDÁ!!!)

Nefunguje vám to?

No nedávno to namontovali, ale od začiatku to nešlo (Prečo to nereklamovali???)

Nech sa páči, tu je bloček, dám vám ho k tomu.

A zabalila to do čierneho sáčku (Švaňto sa ma pýtal prečo so sebou nosím sáčok na odpadky. Musel som mu vysvetliť, že do toho mi tú knižôčku zabalili.)

Úprimne? Od tohto “kníhkupectva” som ani nič iné nečakal)

Ponaučenie

My ľudia sme v najhlbšej podsate veľmi jednoduchí.Netreba nám vela.Stačí pozdraviť, poradiť, nevnucovať sa, odporučiť, usmiať sa. Preto ľudia radi nakupujú v Martinuse, a preto si motivačnú literatúru kúpim radšej z pohodlia domova v UPbooku, nebudem musieť čumieť na tú tupú **** čo jej rodičia nedali základy slušnosti.

Škoda, že tá kniha je taká ironická a dvojzmyselná. Lebo za “servis” si “pani predavačky”  v Lučenci nezaslúžia ani deravý groš.

Škoda, že si neuvedomujú, že oni sú tam pre zákazníkov a nie naopak.

Amen